Som sklamaný. Moja predtucha o zmene scenára ,,Déjá Vu Slovensko 89“ na bábkové divadlo sa naplnila. Dokonca sme si pozvali známe Gašparkove divadlo. Premýšľam, čo sa asi ešte musí stať, aby sa Slovensko konečne zjednotilo a vzoprelo proti bezpráviu páchanom na ňom. Stále mi znejú v ušiach slová môjho otca: ,, Nevieš o čom hovoríš synu. Nezažil si kapitalizmus !“
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.